reklama

Zákon banálnosti a rozhodovanie

Zákon banálnosti (The Law of Triviality“) - jeden z Parkinsonových zákonov, bol ako fenomén pôvodne popísaný v kontexte organizácií, firiem a ich porád.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Hovorí o tom, že diskusie o nepodstatných detailoch, o prkotinách, o podružných záležitostiach sú vo firmách enormne dlhé, zatiaľ čo diskusie, ktoré sa venujú podstate problémov a dôležitým – “strategickým” otázkam sú naopak veľmi krátke. Pretože k banalitám, k bezvýznamným detailom sa počas firemných porád majú tendenciu vyjadrovať všetci, zatiaľ čo k podstatným, kľúčovým veciam málokto.

Zákon banálnosti je v literatúre demonštrovaný na príklade diskusie o atómovom reaktore v porovnaní s diskusiou o tom, ako farbou namaľovať garáž na uskladnenie bicykla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je zrejmé, že jadrový reaktor je vec extrémne zložitá, drahá a potenciálne nebezpečná, a preto by si zaslúžila dôkladnú debatu, zatiaľ čo farba garáže pre bicykel je vec bezvýznamná, a preto dôkladnú debatu určite nevyžaduje. A práve preto, že atómový reaktor je vec zložitá, nákladná a potenciálne nebezpečná, tí, ktorí sú na porade prítomní, budú mať tendenciu sa diskusie aktívne nezúčastňovať - diskusia na túto tému bude preto extrémne krátka. Napriek tomu, či práve pre to, že to čo je v hre, je extrémne dôležité. Naopak, farba garáže pre uskladnenie bicykla je záležitosť triviálna, jednoduchá, ku ktorej každý rád vyjadrí svoj názor a preto diskusia bude trvať hodiny. Dôvodom je práve to, že problém jadrovej elektrárne je problém podstatný a zložitý a problém garáže a jeho farby je problém banálny a jednoduchý. Samozrejme, stále ide o metaforu, ktorá ilustruje zákon banality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákon banality hovorí, že: čím menej podstatný a dôležitý je určitý problém, tým viac času budeme venovať (v diskusii) jeho riešeniu.

Alebo inak: so zložitosťou problému, jeho komplexnosťou a jeho významom, klesá záujem sa tomuto problému (v diskusii) venovať.

Keďže dôležité problémy sú väčšinou aj zložitejšie – výsledkom je, že dôležitým veciam nevenujeme dostatočnú pozornosť, a naopak veciam podružným, nepodstatným venujeme času príliš veľa. Tento fenomén platí v organizáciách, vo firmách, rovnako ako v politike, v spoločnosti alebo v rodinách, či pri riešení súkromných záležitostí.

Čo je v pozadí tohto fenoménu? Dôvody sú psychologické a pomerne... triviálne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Prirodzená averzia voči komplexným a zložitým úlohám. Lenivosť. Zložité úlohy vyžadujú viac intelektuálnej námahy, než tie jednoduché. K problému typu „bicykel“ sa dokáže vyjadriť každý aj bez toho, aby ho musel zložito analyzovať, zamýšľať sa nad rôznymi aspektmi, zvažovať priority, vyhodnocovať riziká, a pod. Navyše zložité problémy často vyžadujú, aby si človek v predstihu čosi preštudoval, s problematikou sa pred diskusiou zoznámil. To sa mnohým nechce, spoliehajú sa na to, že to urobí niekto iný a oni si predložené riešenie len vypočujú a následne ho schvália. U triviálností tento problém odpadá. K nim sa preto rád vyjadrí každý.

  2. Príliš vysoká odbornosť. Experti, znalí problematiky, si uvedomujú, že ak o zložitom probléme začnú diskutovať s laikmi, budú nútení začať od piky: vysvetliť podstatu problému, jeho súvislosti, zoznámiť zúčastnených s terminológiou, atď. Do čoho sa im nechce. A navyše sa vystavia všetečným otázkam laikov riskujúc spochybnenie svojej aury odbornosti. Do čoho sa im chce ešte menej. Ak sa zapoja do diskusie o banalitách, obom nepríjemnostiam sa ľahko vyhnú.

  3. Strach pred blamážou. Ak sa v diskusii prejavím, riskujem, že ukážem, že o problematike neviem toľko, koľko by som snáď vedieť mal. Riskujem, že moja položená otázka bude znieť hlúpo, a všetci okolo moju nevedomosť uvidia. Hrozí, že sa znemožním. Tak radšej mlčím a nechávam priestor iným. V prípade triviálnych problémov tieto obavy nehrozia. K tým sa preto rád vyjadrí každý.

  4. Strach zo zodpovednosti. Tým, že do diskusie prispejem a spôsob riešenia tak ovplyvním znamená, že zaň zároveň preberiem určitú zodpovednosť. Ak sa riešenie neskôr ukáže ako problematické, budem s neúspešným riešením spájaný, či dokonca volaný na zodpovednosť. Čím je riešený problém závažnejší, a čím viac (aj peňazí) je v hre, tým je snaha vyhnúť sa zodpovednosti intenzívnejšia. Preto i mnohí, v danej tematike fundovaní experti, počas diskusie mlčia a nechávajú rozhodnúť iných. Alebo sa vyjadria len k detailom, k okrajovým záležitostiam, ktorých význam je podružný. Výsledkom je, že sa vášnivo diskutuje o nedôležitých detailoch, o podružnostiach, o banalitách.

  5. Podceňovanie vlastných schopností. Ak je problém príliš zložitý a náročný ľudia si jednoducho netrúfnu ho riešiť. Mlčky predpokladajú, že jeho riešenia by sa mali ujať odborníci. A odborníci sa zas spoliehajú na manažérov. A manažéri na vlastníkov. Nik navyše nevie, kto sú tí správni odborníci, a tak diskusia viazne. V prípade banalít sú odborníkmi všetci.

  6. Čas. V prípade závažného problému sa zúčastnení domnievajú, že ak raz diskusia začne, bude dlhá a zložitá. V snahe vyhnúť sa zdĺhavej diskusii k zložitej otázke, ľudia volia možnosť vyjadriť sa radšej k banálnej záležitosti, kde predpokladajú rýchle riešenie. A preto o tejto banalite následne dlhé hodiny diskutujú. 

Dôsledkom je to, že o dôležitých veciach diskutujú a často aj rozhodnú tí, ktorí majú o danej veci tie najmenšie vedomosti, a preto nevidia problém v jeho zložitosti. Alebo tí, ktorých ego je tak nabubrelé, že sa rozhodnutia, aj keď nesprávneho, neboja. Výsledkom je schválenie dôležitých rozhodnutí bez minima diskusie, a presadenie často nesprávnych riešení. A dlhé hodiny strávené debatovaním o... o banalitách. 

Lucia Trézová

Lucia Trézová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som psychologička, výskumníčka, marketérka a lektorka. Kombinujem poznatky zo psychológie, teórie argumentácie, lingvistiky a semiotiky, aby som ukázala, ako sa v komunikácii „rodia významy“, ako si prostredníkom jazyka „konštruujeme realitu". Ako výskumník analyzujem komunikáciu, objavujem chyby v uvažovaní, skúmam kultúry a mediálne obsahy, ako psychológ pomáham ľuďom znovu objaviť ich svet. Slovom, študujem ako príbehy a ich významy, ktoré si tvoríme, následne žijeme. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu